Aktuálne

Máte alebo pripravujete vlastný internetový projekt venovaný doplnkovému dôchodkovému sporeniu a spoločnostiam? Spustite ho na doméne DDS.sk a získajte okamžitú návštevnosť. Dozvedieť sa viac o predaji domény DDS.sk

Z výsledkov prieskumu spoločnosti Ipsos, ktorý bol realizovaný v decembri minulého roka a zaoberal sa úrovňou služieb slovenských dôchodkových spoločností a českých penzijných fondov vyplýva, že Slováci si potrpia na starostlivosť a komunikáciu zo strany doplnkových dôchodkových spoločností.

Na čelo rebríčka spokojnosti zákazníkov s klientským servisom sa dostali súbežne DDS Tatra banky a ING Tatry-Sympatia, d.d.s. Ďalšie priečky obsadili Stabilita d.d.s. a AXA d.d.s. MIchal Drobník z výskumnej agentúry Ipsos komentuje výsledky prieskumu takto: “Pravidelný kontakt s finančnou inštitúciou považujú klienti za prioritnú súčasť kvalitného, klientskeho servisu. Ak ich finančná inštitúcia proaktívne kontaktujr, je to pre nich signál, že pre ňu nie sú len číslom, ale osobou, ktorá je pre nich významná. A to si vážia.”

ZDROJ: finance.sk

Minister práce Jozef Mihál chce opäť zaviesť štátnu podporu pre tretí penzijný pilier. Po novom by príspevky zamestnávateľov už nemali podliehať žiadnym odvodom. Obnovenie daňových úľav pre dobrovoľné dôchodkové poistenie odmieta minister financií. Na zrušení štátnej podpory pre III. pilier sa pritom aktívne podieľal koncom minulého roka práve šéf rezortu práce. Ekonómovia by väčšiu podporu penzijného sporenia privítali.

Vláda ešte pred rokom tlmila doplnkové sporenie na dôchodok pre takmer 850-tisíc ľudí a teraz ho, naopak, ide podporiť. Sumu 75 eur ročne, o ktorú sporitelia prišli po daňových úpravách, by mala nahradiť ďalšia pripravovaná zmena. Začiatkom budúceho roku nebudú musieť podniky platiť zdravotné odvody z príspevkov na sporenie pre zamestnancov.

Ak dnes zo sumy 100 eur odvedie zamestnanec 4-percentné zdravotné odvody a zaplatí 19-percentnú daň, príde mu na jeho účet mesačne 78 eur. Podnik pre 10-percentné zdravotné odvody vyjde príspevok až na 110 eur. ,,Po zavedení superhrubej mzdy sa nebudú platiť žiadne odvody,” povedala Andrea Hajdúchová z ministerstva práce. Pri nezmenenej výške príspevku tak spomínanému zamestnancovi v budúcom roku dôjde na účet až 89,1 eura mesačne a za rok na zmene získa 133 eur. Stane sa tak v prípade, že zamestnávateľ príspevok nezmenší. Štátna kasa zmenou príde o peniaze.

Podporu takejto úprave odvodového systému vyjadril aj minister financií Ivan Mikloš. ,,Dohodli sme sa na takej zmene, ktorá je v prospech systému,” povedal minulý týždeň Mikloš. Ministerstvo práce počas rokovaní otvorilo aj otázku nezdaňovania príspevkov do tretieho piliera. ,,Na takýto návrh však zatiaľ ministerstvo financií nepristúpilo,” dodala Hajdúchová.  Zrušenie daňovej úľavy, ktoré minister práce Jozef Mihál spätne označil za chybu, zostáva v platnosti.

Podľa analytika by sa podpora mala ešte viac prehodnotiť. ,,Vláda by nemala preferovať jednotlivé druhy sporenia. Zvlášť dnes, keď finančné trhy nie sú bezpečným prístavom pre úspory,” povedal Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Ľudia sa totiž na starobu môžu zabezpečiť napríklad kúpou nehnuteľnosti a na dôchodku žiť z výnosov z jej predaja. Naopak, správcovia peňazí v treťom pilieri takýto návrh vítajú. ,,Ide o logickú zmenu, ktorá sa nám páči a hodnotíme ju veľmi pozitívne,” povedal Viktor Kouřil ml. z ING Tatry-Sympatia.

Samotné výnosy v doplnkovom dôchodkovom sporení sú vo väčšine fondov v mínuse. Konkrétne za posledný rok dosiahol priemerný výnos príspevkového fondu spoločnosti Stabilita mínus 1,76 percenta. Samotná spoločnosť dosiahla za prvých šesť mesiacov čistý zisk 570-tisíc eur. V mínusoch sú aj výnosy niektorých výplatných fondov. Z tých pritom už ľudia reálne čerpajú svoje peniaze. Napríklad za posledné tri roky je priemerný ročný výnos vo výplatnom fonde spoločnosti AXA mínus 0,51 percenta. Pri rovnakých podmienkach najviac peniaze ľudí o 1,19 percenta zhodnotil fond od ING Tatra– Sympatia.

Vláda ešte minulý rok chcela zaviesť plné odvody pre príspevky do doplnkového dôchodkového sporenia, čo napokon neprešlo. ,,Výhoda v podobe nižších odvodov bola potrebná len pri rozbiehaní tohto produktu,” tvrdil vtedy Mikloš. Utlmenie príspevkov do tretieho piliera malo pomôcť Sociálnej poisťovni, ktorá je dlhodobo v mínuse. Doplnkové dôchodkové spoločnosti zas zavedenie plných odvodov videli ako koniec tretieho piliera.

Oslovené firmy vtedy hovorili o znižovaní príspevkov pre ľudí. Zamestnávatelia totiž vždy mali možnosť znížiť si o príspevky základ dane až do výšky šesť percent z hrubej mzdy zamestnanca.

ZDROJ: Pravda.sk

Aktuálne prehľady doplnkových dôchodkových fondov za mesiac Máj 2011

DDS Tatra banky

AEGON, d.d.s., a.s.

STABILITA, d.d.s., a.s.

Aktuálne prehľady doplnkových dôchodkových fondov za mesiac Apríl 2011

AXA d.d.s., a.s. Doplnková dôchodková spoločnosť

DDS Tatra banky

AEGON, d.d.s., a.s.

STABILITA, d.d.s., a.s.

DDS Tatra banky zverejnila aktuálne mesačné reporty doplnkových dôchodkových fondov – konzervatívneho, vyváženého, zaisteného a rastového – s informáciami o vývoji jednotlivých fondov, štruktúre ich portfólia spolu s komentármi manažéra.

Aktuálne vydanie: január 2011

Doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) zhodnotili počas celého minulého roka úspory ľudí v treťom pilieri v priemere o 1,9 %. Zhodnotenie jednotlivých spoločností sa pohybovalo od 0,2 % po 3,2 %. Uvádza to Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) v pripomienkovom konaní k Analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku.

Ako upozorňuje asociácia, bolo by správnejšie, ak by tvorcovia analýzy, Inštitút finančnej politiky a rezort práce, uvádzali zhodnotenie v jednotlivých príspevkových fondoch zvlášť. “A to podľa typu fondov, nakoľko doplnkové dôchodkové fondy sú odlišné v investičnej stratégii,” dodáva.

Miera zhodnotenie totiž závisí od príslušného fondu, ktorý si účastník zvolil, napríklad v rastových fondoch jednotlivé doplnkové dôchodkové spoločnosti zhodnotili majetok účastníkov v roku 2010 od 5,10 % do 5,37 %. “Je potrebné zdôrazniť, že uvádzané zhodnotenia sú čisté zhodnotenia, teda to, čo účastník dostane už po zaplatení odplaty,” zdôrazňuje ADSS.

Asociácia zároveň zdôrazňuje, že nemá zmysel porovnávať tretí pilier s bankovými vkladmi, ako sa to uvádza v analýze, pretože ide o odlišné produkty. “Navyše, v prípade doplnkového dôchodkového sporenia ide o dlhodobé sporenie a dlhodobé výnosy, ktoré majú iný rizikovo-výnosový profil ako krátkodobé termínované vklady v bankách,” uzatvára.

Asociácia doplnkových dôchodkových spoločností (ADDS) zásadne nesúhlasí s tým, aby sa doplnkové dôchodkové sporenie porovnávalo s termínovanými vkladmi v bankách. “V prípade doplnkového dôchodkového sporenia ide o dlhodobé sporenie a dlhodobé výnosy, ktoré majú iný rizikovo-výnosový profil ako krátkodobé termínované vklady v bankách, a preto nemá zmysel porovnávať tieto dva odlišné finančné produkty v krátkodobom horizonte,” odkázala ADDS ministerstvu práce a sociálnych vecí pri pripomienkovaní analýzy dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Potenciál dlhodobého zhodnotenia nasporených prostriedkov nad infláciu majú podľa asociácie len akciové investície na finančných trhoch, nie termínované vklady v bankách.

Správcom penzijných úspor v treťom pilieri sa tiež nepáči, akým spôsobom sa v analýze uvádza zhodnotenie úspor klientov. “Je správnejšie uvádzať zhodnotenia príspevkových doplnkových dôchodkových fondov zvlášť, a to podľa typu jednotlivých fondov, nakoľko dôchodkové fondy sú odlišné v investičnej stratégii,” uviedla ADDS. Zhodnotenie prostriedkov účastníka podľa asociácie závisí od príslušného doplnkového dôchodkového fondu, ktorý si účastník zvolil. “Napríklad v rastových fondoch jednotlivé spoločnosti zhodnotili majetok účastníkov v roku 2010 od 5,10 % do 5,37 %, pričom je potrebné zdôrazniť, že uvádzané zhodnotenia sú čisté zhodnotenia, teda to, čo účastník dostane už po zaplatení odplaty,” dodala ADDS.

Problémom systému doplnkového dôchodkového sporenia sú dosahované nízke výnosy. Upozorňuje na to analýza dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktorú predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí. “Jednotlivé doplnkové dôchodkové spoločnosti zhodnotili v roku 2010 prostriedky účastníkov vo výške od 0,2 % do 3,2 %, priemerne o 1,9 %,” uvádza sa v materiáli. V roku 2009 išlo v tzv. treťom penzijnom pilieri o zhodnotenie prostriedkov od -1,7 % do 7,6 %, v priemere o 3,4 %. “Ak sa pozrieme na mieru zhodnotenia po odrátaní poplatkov, výsledok je častokrát horší ako zhodnotenie na bežnom termínovanom vklade v banke,” upozorňuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Opatrenia vlády by preto mali podľa materiálu smerovať k zlepšeniu podmienok pre investovanie, či k zmene štruktúry poplatkov.

Úspech tretieho dôchodkového piliera na Slovensku podľa analýzy spočíval v zainteresovanosti zamestnávateľov, ktorí prispievali svojim zamestnancom. “Pre zamestnanca to znamenalo to, že aj napriek nulovému zhodnoteniu správcovskou spoločnosťou jeho vložené prostriedky narástli po započítaní príspevku od zamestnávateľa aj o 100 %,” konštatuje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Stalo sa tak za predpokladu, že zamestnávateľ prispel rovnakou sumou ako si sporil zamestnanec. Druhou motiváciou pre účasť v treťom pilieri bola daňová úľava pre zamestnancov aj zamestnávateľov. “Zamestnanci si mohli znížiť svoj základ dane o zaplatené príspevky, zamestnávatelia nemuseli platiť z príspevkov sociálne odvody a bol to pre nich daňovo uznaný náklad,” uvádza sa v analýze.

Veľká časť výnosu v treťom, dobrovoľnom pilieri však pozostávala z daňových úľav. “Z pohľadu hospodárskej politiky to nemohol byť dlhodobo udržateľný stav, bolo nutné prehodnotiť spôsob fungovania schémy,” zdôvodňuje rezort práce a sociálnych vecí. Súčasná vláda preto pristúpila od začiatku tohto roka k zrušeniu daňovej úľavy na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie pre zamestnancov. Z pohľadu zamestnávateľov sa daňové výhody nemenili.

Od začiatku minulého roka sa podľa materiálu významne zmenil systém odplát v prospech účastníkov dobrovoľného dôchodkového piliera. Zaviedol sa totiž faktor motivácie pre doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) s cieľom ich väčšej zainteresovanosti na výsledkoch pre sporiteľov. Horná hranica odplaty za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu sa postupne, počas desiatich rokov znižuje na 2 % a vo výplatných doplnkových dôchodkových fondoch na 1 %. Pred 1. januárom 2010 bol limit odplaty za správu doplnkového dôchodkového fondu maximálne 3 % priemernej čistej hodnoty majetku vo fonde. Prechádzajúca vláda tiež zaviedla odplatu za zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorá sa určuje každý deň podľa zákonom ustanoveného vzorca. Ak je hodnota vypočítaná podľa tohto vzorca záporná, DDS nemá na odplatu za zhodnotenie majetku nárok. Odplata za prestup účastníka do inej DDS po uplynutí troch rokov od uzavretia účastníckej zmluvy sa zrušila a klesla odplata za odstupné.

Do systému doplnkového dôchodkového sporenia sa k 31. decembru minulého roka zapojilo vyše 720 tisíc ľudí. Podľa ministerstva práce a sociálnych vecí je tento trh nasýtený, keďže medziročne vzrástol počet sporiteľov o menej ako 1 %. Päť doplnkových penzijných spoločností ku koncu vlaňajška spravovalo úspory klientov v sume takmer 1,15 mld. eur.

Zdroj: SITA

Doplnkové dôchodkové sporenie a prehľad doplnkových dôchodkových spoločností na dds.sk